Mať čas na deti

Nie je pochýb o tom, že nespokojnosť rodičov pri zlaďovaní ich pracovného a rodinného života v dnešnej slovenskej spoločnosti postupne narastá. Výskum za výskumom ukazuje, že to nie sú peniaze, čo chcú ľudia najviac, ale čas a väčšiu voľnosť v tom, ako ho využiť. Napriek tomu je v súčasných diskusiách vynechávaná hlbšia reflexia toho, aký vplyv má náš svet práce na naše deti.Mnohí z nás rodičov trpíme pocitmi viny, že nevenujeme svojím deťom dostatok času, a to ani cez víkend. Stále väčší počet z nás sa stal zajatcami kultúry dlhej pracovnej doby, ktorá je nám vnucovaná požiadavkami našich zamestnávateľov, konkurenciou na trhu, tlakom spolupracovníkov či nadriadených alebo len trvalým prísunom pracovných úloh nesplniteľných počas pracovnej doby, ktorú máme v zmluve. Strach zo straty zamestnania, súťaživosť na pracovisku, kariérny „krysí závod“, túžba zapáčiť sa ľuďom alebo vyniknúť – to sú len ďalšie faktory, ktorým sme často vedome či nevedome vystavení. Nejde pritom len o čas, ktorý trávime v zamestnaní, ale i o čas, ktorý nám zaberie dochádzanie, dopravné zápchy, ale napr. i pravidelné pracovné cesty mimo domov a práca cez víkendy.

Pokiaľ sa nám nejakým zázrakom podarí zaistiť si voľnú pracovnú dobu, mnohí zamestnávatelia sú presvedčení, že od nás môžu očakávať, že prácu dokončíme doma
a splníme tak požadované a dobre nastavené „deadliny“, pripravíme si „v našom voľnom čase“ prednášku na ďalší deň, alebo že budeme k dispozícii na telefóne v ktorúkoľvek
dennú či nočnú dobu.

Dôležitosť času s rodinou

V dnešnom hektickom životnom štýle chcú mnohí rodičia so svojimi deťmi tráviť tzv. kvalitný čas. Čo to ale taký kvalitný čas je? „Kvalitný čas“ je čas využitý k aktivite, ktorá je zmysluplná pre rodiča a jeho dieťa. Je to čas počas ktorého sa členovia rodiny hlbšie poznávajú. Ide o čas počas ktorého zameriame svoju pozornosť na druhého a zdieľame s ním svoje myšlienky a pocity. Na druhej strane je potrebné tiež povedať, že pravidelný čas v určitej kvantite, ktorá umožňuje rozvoj intimity a kontinuity vzťahu, bude vždy nenahraditeľný. Tráviť čas so svojimi deťmi môže byť prínosné i zábavné nielen pre ne, ale i pre nás. Veľkú časť toho základného, čo sa dieťa naučí, získa z mnohých neformálnych situácií, ktoré sa denne odohrávajú v živote rodiny. Tieto neformálne príležitosti k učeniu zahŕňajú všetky momenty, kedy členovia rodiny robia spoločne obyčajné veci ako je obliekanie, rozprávanie sa o tom, čo sa počas dňa stalo, riešenie problémov, kontakty s ľuďmi mimo rodinu, spoločné jedlo, ukladanie na spanie a atď. Tieto aktivity nemusia byť nákladné, ale skôr také, aby prinášali hlbšie uspokojenie rodičom i deťom.
Deti sa učia o rodinnom živote a jeho fungovaní prostredníctvom času, ktorý trávia vo svojej vlastnej rodine. Učia sa o narodení a starostlivosti o druhých, keď sa narodia súrodenci. Učia sa o strate, keď niekto blízky zomrie. Učia sa o manželstve a vzťahoch, keď pozorujú, ako sa k sebe chovajú mama s otcom. Životom v rodine sa učia, ako si stáť za svojim názorom a ako milovať druhých.

Pomáhame svojim deťom rozvíjať pozitívne sebavedomie tým, že komunikujeme svoje ocenenie, povzbudenie a lásku, ktorá im tiež dáva odvahu skúšať nové veci a nebáť sa robiť veci, ktoré sa im zdajú nad ich sily. Deti sa od svojich rodičov učia o dôvere. Pokiaľ im zveríte dôveru, učia sa dôverovať a prekonávať prekážky.

Neuspokojte sa s tým, že budete bohatí, čo sa množstva peňazí týka a pritom chudobný, čo sa času týka. Časová chudoba sa ťažko rozpoznáva, keďže sa zdá, že všetky ostatné stránky života človeka sú bez problémov. Životná úroveň takého človeka je veľmi vysoká a ľudia, ktorých miluje, majú zaistené všetky hmotné potreby. Deti dostávajú k narodeninám
a k Vianociam drahé darčeky, navštevujú najlepšie školy. A časovú chudobu je ešte ťažšie rozpoznať kvôli tomu, že je zvyčajne veľmi dobre zabezpečená rekreácia a aktivity vo voľnom čase.

Rodina možno jazdí na niekoľko dovoleniek ročne, možno vlastní chatu na vidieku a atď. Súčasne s tým sa však odvíja uponáhľaný, chaotický životný štýl, ktorý napriek obrovskej pomoci - kupujú a ohrievajú sa hotové jedlá, rodina využíva zariadenie na stráženie detí a iné množstvo ďalších služieb - znamená, že časový chudák stráca nad vecami kontrolu. Presviedča sám seba, že jediné, čo potrebuje je lepšia podpora. A tak jednou z oblastí, ktorá sa najrýchlejšie rozvíja, sú firmy, ktoré vyťaženým manažérom poskytujú služby "až domov". Tieto firmy za vás zorganizujú oslavu narodenín detí alebo vám usporiadajú album rodinných fotografií. Zaistia vám pohľadnice, na ktorých bude vytlačené: „Prepáč, dnes večer ťa nebudem môcť uložiť do postele“. Ako idú roky, má časový chudák stále vzrastajúci pocit, že ‚niečo zmeškal‘ - že bol nejak podvedený. Posledných dvadsať rokov strávil väčšinu času tým, že sa ponáhľal a plnil požiadavky iných ľudí. Nazhromaždil slušnú zásobu hmotného majetku. Ale niekde v duši má zakorenenú bolesť, že mal málo času, aby rozvinul blízky vzťah s ľuďmi, ktorých miluje a aby sa staral o hlbší osobný rozvoj.

Či už v práci alebo doma, vždy sa nám bude ponúkať viac príležitostí, než koľko času máme na to, aby sme ich všetky využili. Môžem vám zaručiť, že od svojich detí nikdy nebudete počuť vetu, „Otec, už si sa s nami hral dosť dlho, tak sa zase môžeš vrátiť do práce a zostať tam, kým všetko nedokončíš.“

Musíme prijať svoje obmedzenia. Riešenie nie je v tom, že si ešte lepšie zorganizujeme svoj čas, aby sme to všetko zvládli. Problém je, že náš čas nie je neobmedzený a že si teda musíme vyberať. Niekoho očakávania alebo potreby skrátka neuspokojíme. Pokiaľ si myslíme, že zvládneme všetko, dostaneme sa určite pod tlak a stres.Nikto z nás svoju rodinu pravdepodobne úmyselne nezanedbáva, ale ani dobré úmysly nemusia stačiť. Prijať, že nemôžeme robiť všetko, čo by sme chceli, znamená niekedy povedať „nie“. Je tragickým omylom, ak sme časom uverili, že môžeme kývnuť na všetko.