Práca a rodina. Ako to funguje v Japonsku

Japonci počas celého dňa pracujú, pracovný čas je 8hodín. Každý Japonec však pracuje 10hodín denne, pretože 2hodiny práce venuje firme ako prejav svojej lojality. Výplata je každý mesiac, no najväčší bonus prichádza na konci roka vo forme odmien, ktoré tvoria vysoké percento celoročného zárobku. V Japonsku zamestnávateľ pridáva bonusy vo forme sociálneho poistenia alebo platieb za rodinného lekára, zubára.

Japonci majú v obľube po práci zájsť do maličkých krčmičiek nazývaných izakaja, kde si spoločne objednajú rôzne jedlá. Jedlá sa servírujú v malých miskách. Aj keď to tak nevyzerá, Japonci sú vášniví gurmáni, ktorí radi objavujú nové kombinácie chutí.

Pokiaľ návštevu izakaja navrhne po práci šéf, je to viac-menej príkaz. Všetci jeho podriadení sa tejto akcie musia zúčastniť a z izakaja neodchádzajú skôr ako šéf. Pokiaľ sa šéf baví, povinne sa s ním bavia aj podriadení. Ich úlohou okolo stola je najmä dolievať alkohol.

Takéto stretnutie sa často pretiahne do neskorých hodín po záverečnej hodine metra a cesta domov taxíkom neprichádza do úvahy. Jednoduchšie je ostať prenocovať v meste. Manželky to chápu ako neoddeliteľnú súčasť manželových povinnosti a lojalitu k firme. Na takéto prenocovanie sa využívajú "kapsulové hotely". Majú podobu včelích plástov alebo boxov zo sci-fi filmov. Na recepcii dostanete kľúče a prezujete sa. Svoje veci si odložíte do skrinky veľkosti pracovnej aktovky, prezlečiete sa do kimona. Hotel má väčšinou na vrchnom poschodí kúpele a saunu ako vhodný prostriedok na detoxikáciu. Po jej absolvovaní už každý nocľažník zostúpi na svoje poschodie a do svojho radu, kde sa uloží do svojej bunky, plástu, kapsule a zatiahne roletu. Dvere tu nie sú, no máte budík, lampičku, televízor a rádio. Ráno pri odchode dostanete čistú košeľu a kravatu a môžete firme opäť plných 10 hodín prejavovať svoju lojalitu.

V tradičnom japonskom duchu stále prevláda názor, že živiteľom rodiny je muž, na pracuje aj čoraz viac žien. Realizujú sa v ženských profesiách, študujú na lekárskych a pedagogických fakultách a v zamestnaní získavajú uznanie. Postup na vysoké pracovné pozície alebo do vrcholového manažmentu je však stále tabu. S vydajom alebo príchodom dieťaťa ostáva manželka doma a o rodinu sa musí postarať iba manžel. Pôrody sú v Japonsku pomerne drahou záležitosťou, za vyšetrenia a pôrod sa platí. Rodina s dvomi, prípadne tromi deťmi sa pokladá za veľmi bohatú.

Tradičná svadba v Japonsku je veľmi náročný obrad s množstvom tradičných úkonov, návštev rodín a rodinných príslušníkov, chrámov a obetami. Tradičný obrad si môžu dnes dovoliť iba veľmi staré rodiny, kde sa to viac-menej aj očakáva. Japonci však častejšie volia jednoduchší spôsob. Mladý pár zájde na príslušný úrad, podpíše dokumenty o tom, že spolu žijú a sú teda manželia. Po troch rokoch tento obrad musia potvrdiť formálnym obradom. Ak našetria dostatok peňazí, môžu po rokoch usporiadať aj tradičnú svadbu. Pokiaľ si to však rozmyslia, zájdu opäť na úrad, kde podpíšu, že už spolu nežijú a sú vlastne ihneď rozvedený. Rozvod je v Japonsku považovaný za niečo zlé, preto aj pomer rozvodovosti v krajine je nízky k štatistikám západoeurópskych krajín.

Zdroj: časopis Voyage